Rituály, ktorými vyháňame zimu
S polovicou februára má už väčšina z nás plné zuby zimy. Neustále odpratávanie snehu, čistenie auta, neprejazdné cesty, nutnosť teplo sa obliekať a iné zimné neradovánky nám už idú hore krkom. A nie je tomu tak len tento rok. V strednej Európe máme silnú tradíciu vo vyháňaní zimy a v rôznych krajinách to robíme rôznymi rituálmi.
Vynášanie Moreny je známe každému, kto žije na Slovensku. No rovnako známe je Slovincom kurentovanje, či Bulharom festival Surva a Maďarom Busójárás. Že neviete čo to je? Poďte si prečítať, akými rituálmi vyjadrujeme túžbu, nech už tá zima skončí.
Kurentovanje v Slovinsku
V Slovinsku má plašenie zimy podobu bizarnej tradície pustu. Hovorí sa tomu kurentovanje a znamená to, že ľudia sa oblečú do všelijakých strašidelných kostýmov, ktorými chcú vystrašiť zimu, aby sa už nevrátila. Hlavný protagonistom je kostým kurenta. Tvoria ho ovčie kožuchy a reťaz s veľkým opaskom okolo pásu. Veľká oslava kurentovanja sa koná v meste Ptuj. Za týmto zážitkom tak v bežných rokoch príde aj 100 000 návštevníkov. Tento festival sa ťahá počas 11 dní a v hlavný deň sprievodu dostanete aj moderované vysvetlenie významu rôznorodých kostýmov.
Surva v Bulharsku
Podobne ako kurentovanje v Ptuji sa od šesťdesiatych rokov minulého storočia zachovala tradícia vyháňania zlých duchov aj v Bulharsku. V meste Pernik, vzdialenom asi len pol hodiny jazdy autom od Sofie, sa koná festival Surva. Nadväzuje na bohaté folklórne tradície plné poverčivosti ľudí a skrz strašidelné masky tu ľudia tiež zaháňajú zlých duchov, vrátane tých zimných. Festival trvajúci dva dni sa koná vždy 49 dní pred pravoslávnou Veľkou nocou. Strašidelné kostýmy zahŕňajú kožuchy ktoré symbolizujú spojenie človeka a prírody, ako i veľké kravské zvonce. Festivalové sprievody sú plné tanca a symbolických bojov medzi dobrom a zlom. V noci ich sprevádzajú fakle a oheň, ktorý od praveku zaháňa to zlé. Ak by ste tu od účastníka sprievodu ako diváci dostali jemne po chrbte konárom stromu zdobenom bavlnou, mincami, kvetmi a prevažne červenými stužkami, berte to ako poctu. Toto gesto vám má priniesť šťastie a pevné zdravie po celý rok. Tradíciou je za toto gesto zaplatiť malú sumu v minciach Survakarovi – účastníkovi sprievodu, ktorý toto gesto pre vás urobil. K oslavám patrí aj jedlo. Stoly sa prehýbajú pod tradičnými grilovanými klobásami a mletým mäsom, bulharským slaným syrovým koláčom banica, k čomu nesmie chýbať veľa slivovice.
Busójárás v Maďarsku
Asi najznámejším festivalom odháňania zimy je ten, ktorý sa koná v maďarskom meste Moháč. Neďaleko hraníc s Chorvátskom a Srbskom je toto mesto známe svojou Bitkou pri Moháči. No tá je spojená aj s festivalom Busójárás. Podľa legendy, na radu starého muža sa tu ľudia počas osmanských vojen prezliekli do strašidelných kostýmov, čím odohnali útočiacich Turkov, ktorí ich považovali za diablov. Dnes tradícia desivo vyzerajúcich masiek pokračuje, no jej cieľ je odstrašiť zimu, nie Turkov. Hlavnými protagonistami sú muži (a dnes už aj ženy) v maskách – busó – ktorí prevezmú vládu nad mestom počas pochodu plného hudby, tanca, spevu a pitia. Je to vyvrcholenie fašiangov, ktoré sa koná zvyčajne koncom februára a trvá celý týždeň. Žiadna maska nie je ako tá druhá, väčšina však zahŕňa, tak ako v Slovinsku a Bulharsku, ovčie kožušiny.
Morena na Slovensku
Hoci aj na Slovensku oslavujeme fašiangy sprievodmi a maskami, zimu vyháňame iným spôsobom. Veď kto by nepoznal vynášanie Moreny? Morena bola staroslovenská bohyňa zimy a smrti. Tento pohanský zvyk dokázal pretrvať vo folklórnych tradíciách dodnes. Dva týždne pre Veľkou nocou sa vyzdobí slamená figurína, oblečie sa do ženských šiat a mladé devy, dnes už zvyčajne z folklórneho súboru, ju nesú so spevom k potoku. Pri brehu, alebo na moste sa figurína vyzlečie, zapáli a hodí do topiacich sa vôd potoka či rieky. Niekde ju nazývajú Marjena, Marmuriena, či Kyselica, no tento predkresťanský zvyk hovorí zime jasné zbohom.