Trenčín – ríša Matúša Čáka
Vďaka svojej geografickej a strategickej polohe v údolí Váhu patril Trenčín od nepamäti k najdôležitejším mestám historického Uhorska. Nie je to inak ani na dnešnom Slovensku: Trenčín je okresným a krajským mestom a vyniká z radov našich miest podobnej veľkosti mimoriadne rozmanitým kultúrnym a spoločenským životom.
Trenčiansky hrad
Ako centrum Považia má Trenčín veľmi bohatú históriu. Hrad, ktorý je postavený na strmom brale v pohorí Strážovských vrchov a je ho vidieť z diaľky zo všetkých smerov, už stáročia priťahuje pozornosť cestujúcich ako magnet. Obrovská pevnosť je dominantnou stavbou nielen v Trenčíne, ale na celom Považí, ktorý je spolu so Spišským hradom a Devínom jedným z najrozsiahlejších opevnení v Európe. Hrad postavený v 11. storočí hral dôležitú úlohu pri ochrane hraníc a kontrole obchodných ciest na susednú Moravu a do Čiech cez vážske brodiská a karpatské priesmyky.
V nasledujúcich storočiach sa mesto Trenčín ako sídlo stolice pozoruhodne rozvíjalo, v ktorom prekvitali remeslá a obchod. Na konci 13. storočia sa hrad stal majetkom Matúša Čáka, ktorý vlastnil takmer 50 hradov a kaštieľov v Hornom Uhorsku. Legendárny všemohúci vladár údolia Váhu a Tatier urobil z Trenčianskeho hradu sídlo svojho obrovského panstva, kde mal pompézny dvor, ktorý svojou nádherou prekonal aj kráľovský dvor.
S každou zmenou vlastníkov sa rozširovali obranné a obytné funkcie hradu. Pôvodná robustná Matúšova veža bola doplnená o Mlynskú vežu a Jeremiášovu vežu a boli tiež postavené veľkolepé budovy:Ľudovítov, Barborin a Zápoľského palác. Po požiari v roku 1790 sa stav hradu zhoršil, pretože jeho majitelia, Illésházyovci, si presťahovali svoje rodinné sídlo do pohodlnejšieho dubnického kaštieľa.
Komplexná rekonštrukcia hradu prebehla až v druhej polovici 20. storočia, ktorá umožnila sprístupnenie jeho najcennejších budov pre širokú verejnosť. Dnes je hrad národnou kultúrnou pamiatkou, kde je možné vidieť množstvo výstav Trenčianskeho múzea. Pre turistov je výlet na hrad týčiaci sa nad mestom prísľubom nevšedného zážitku. Matúšova veža, Delová bašta a Hladomorná komora sú obzvlášť obľúbenými atrakciami, ale takmer každý deň sa tu konajú aj nejaké kultúrne podujatia: koncerty, stredoveké hradné hry alebo dokonca aj nočné programy.
Studňa lásky
S Trenčianskym hradom je spojená jedna veľmi známa romantická legenda pripomínajúca lásku Fatimy a Omara. Podľa príbehu zajal hradný pán Štefan Zápoľský krásnu tureckú princeznú Fatimu, ktorá bola nevestou princa Omara. Dámu svojho srdca mohol turecký princ získať späť iba tak, že sa zaviazal vykopať v tvrdej skale studňu pre hradného pána. Omar kopal studňu štyri roky, kým nenašiel vodu a nedokázal dostať Fatimu späť. Studňa je hlboká 80 metrov a odvtedy sa volá Studňa lásky.
Festivaly a kengury
Najviac návštevníkov do Trenčína priťahuje letný hudobný festival Pohoda, v meste sa však počas roka konajú aj mnohé významné medzinárodné podujatia, napríklad výstava „Trenčín, mesto módy". Sklamaní však nebudú ani tí, ktorí uprednostňujú zážitky z prírody. Iba 30 km od Trenčína funguje Farma Nový Zéland v Modrovej – kúsok Nového Zélandu na Slovensku, kde sa chovajú kengury, emu a rôzne horské zvieratá.