Žitavská paprika a stupavské zelé: Slovenské potraviny s chráneným označením pôvodu.
Vo svete globalizácie je veľmi dôležité zachovať si jedlá, ktoré sú pre našu krajinu špecifické. Európska únia takéto produkty označuje ako potraviny s chráneným označením pôvodu. A len málokto vie, že takéto potraviny máme na Slovensku len dve: žitavskú papriku a stupavské zelé.
Ochrannú známku označenia pôvodu EÚ má celkovo asi 1 200 výrobkov, no len dva z nich sú zo Slovenska. V registri chránených zemepisných označení ich nájdeme viac, ako napríklad zázrivské korbáčiky, slovenskú bryndzu či skalický trdelník. No vzácnejšie označenie chráneného pôvodu majú tie menej známe potraviny. Možno preto, že sú len ingredienciami – no v regiónoch Slovenska si bez nich tradičnú kuchyňu nedokážu predstaviť.
Žitavská paprika
Foto: 123rf
Rieka Žitava pramení v regióne Gron v Banskobystrickom kraji, no väčšinu svojho takmer stokilometrového toku preteká Nitrianskym krajom. Pri Nových Zámkoch ústi do rieky Nitra. A práve v oblasti ústia Nitry, Hrona a Váhu sa pestuje žitavská paprika. Tradícia jej pestovania siaha až do 17. storočia a v najlepších rokoch sa jej dopestovalo až 3 000 ton. Dnes sú to už len okolo 3 % z tohto množstva. V roku 2014 žitavská paprika získala ako prvá na Slovensku známku chráneného označenia pôvodu, čím vznikla nádej na udržanie tejto typickej slovenskej koreniny.
Paprika Žitava nie je odroda
Žitavská paprika nie je samostatná odroda. Získava sa spojením dunajskej hrubostennej sladkej, hodonínskej sladkej, nitrianskej tenkostennej sladkej, považskej hrubostennej sladkej a žitavskej hrubostennej sladkej odrody. Táto oranžovo-červená paprika má sladkú chuť, ktorej chýba horkosť lacných, mletých, sušených paprík, ktoré dokážu skaziť chuť každého jedla. Svoju chuť si chráni vďaka tradičnému výrobnému postupu. Od ručného zberu po pozberovú úpravu, sušenie a mletie, až po záver v tradičnom kamennom mlyne. Vďaka tomuto mlynu sa tlakom paprika zahreje a jej semená uvoľňujú tuky. Paprika zo seba dostáva aj svoje prirodzené farbivá, ktoré mletej paprike dodávajú prirodzenú farbu a tiež ju konzervujú.
Najsevernejšie miesto Európy
Foto: Getty Images Hungary
Zaujímavosťou žitavskej papriky je, že ide o najsevernejšie miesto v Európe, kde je možné takúto papriku dopestovať. To všetko vďaka miestnej klíme, dostatku vody, slnečných dní aj priepustnej pôde. Aj preto je taká vzácna. Keď budete najbližšie v obchode hľadať mletú papriku do guláša, perkeltu či klobás – siahnite namiesto najlacnejšieho variantu po tej najautentickejšej – slovenskej žitavskej paprike.
Zdravotné benefity mletej papriky
Foto: 123rf
Pridaním žitavskej papriky do jedla mu pridáte viac než červenú farbu. Červené farbivo karotenoidov vás chráni proti rakovine a voľným radikálom. Má antiseptické účinky, podporuje imunitu, urýchľuje trávenie, odstraňuje plynatosť a bolesti brucha. Prečisťuje aj obličky, podporuje pevnosť ciev, kostného tkaniva, nechtov či vlasov.
Stupavské zelé
O tri roky neskôr získala prestížne označenie chráneného pôvodu druhá tradičná slovenská potravina: kvasená kapusta zo Záhoria, známa tiež ako Stupavské zelé. Pravé zelé je chrumkavé, pružné a jemne chrenovo štipľavé. Toto sa dosahuje tradičným postupom spracovania, ktorý sa končí kvasením v prirodzenom vonkajšom prostredí len za pomoci soli – bez iných konzervačných látok. Ako Záhoráci trefne zhrňujú: „Zelé a súl – nič viac".
Úrodné pôdy južného Záhoria
Na výrobu stupavského zelé sa používajú neskoré odrody bielej hlávkovej kapusty, dopestované na území, ktoré ťaží z mnohoročných nánosov rieky Moravy v minulosti. Chránené svahmi Malých Karpát sa tunajšie piesčité a ľahké hlinité pôdy spájajú s bohatými zásobami spodnej vody, suchou a teplou klímou. A to dáva stupavskej kapuste jej špecifickú chuť. Ak hľadáte potraviny, ktoré nie sú uniformné, ale kvalitné, čerstvé a lokálne, siahnite v obchode po stupavskom zelé. Toto slovo pritom nemá pôvod v češtine. V 16. storočí ho do tunajšieho regiónu priniesli chorvátski migranti. Ich „zelje" získalo svoj poslovenčený nádych.
Slovenská vitamínová bomba
Foto: Getty Images Hungary
Kapusta sama osebe je superpotravinou. Chráni pred rakovinou do takej miery, že odborníci na výživu ju odporúčajú jesť aspoň dvakrát týždenne. Okrem toho detoxikuje pečeň, chráni črevnú sliznicu, pomáha pri trávení, obsahuje protisklerotické a antioxidačné látky. Biela kapusta má menej vitamínu C než tá červená, no stále ho má obrovské množstvo – a oproti červenej má až desaťnásobne viac vápnika. Kvasená kapusta ponúka aj vitamín B, železo, draslík či horčík. Netreba zabúdať na vlákninu, ktorá v našej tradičnej strave často chýba. Veď nenadarmo slovenské príslovie hovorí: Od kapusty chlapi hustí.