V KRÁĽOVSTVE MEDI
Najprv prudký rozmach, neskôr úpadok a napokon znovuobjavenie. Unikátna architektúra Španej Doliny prežila aj vďaka kríze.
Kremnica má prezývku „zlatá", Banská Štiavnica „strieborná" a Banská Bystrica je známa ako medená. V jej okolí sa totiž ťažila najmä meď. Jedným z kľúčových zdrojov bohatstva banskobystrických waldbürgerov – majiteľov baní – bola 11 kilometrov vzdialená lokalita Španej Doliny. Meď z tamojších baní sa vyvážala až do Benátok či Gdanska. Po vyčerpaní ložísk síce oblasť pustla, vďaka čomu si však zachovala pôvodnú architektúru. Unikátny skvost sa stal spolu s okolitou prírodou lákadlom pre turistov.
VZÁCNE KOVY V KOPCOCH
O rozvoj baníctva nielen v Španej Doline sa postarali nemeckí prisťahovalci, ktorých pozval uhorský kráľ Belo IV. po ničivom mongolsko-tatárskom vpáde z rokov 1241 a 1242. Za vzácnymi kovmi bolo treba ísť do hôr. Kremnica vyrástla v nadmorskej výške 550 metrov, Banská Štiavnica v 600 metroch a Španiu Dolinu vybudovali až vo výške 730 metrov nad morom. Po odbočení z hlavnej trasy medzi Banskou Bystricou a Donovalmi cesta prudko stúpa. Návštevník môže mať pocit, že smeruje k nebu. Po necelých piatich kilometroch sa v prevažne bukových lesoch začnú objavovať prvé domy Španej Doliny. Napokon sa vynorí aj síce neveľké, ale o to pôsobivejšie námestie. Dominuje mu budova Klopačky. Zhruba šesťstoročný objekt slúžil ako sídlo banskej správy. V drevenej veži bolo umiestnené aj klopadlo, ktorým zvolávali baníkov do práce. Dnes objekt slúži ako penzión a reštaurácia. Námestie dotvárajú rozsiahle dvojpodlažné stavby, po okolitých svahoch sú roztrúsené pôvodné obydlia baníkov. Stavali ich z dreva alebo kameňa. Niektoré sú dvojpodlažné, čo naznačuje postavenie a bohatstvo niekdajších majiteľov. Charakteristická je omietka bielej farby a vysoké podmurovky na vyrovnanie strmých svahov. Keďže baníci nestíhali pracovať na poli či chovať statok, ich domy zväčša nemali významnejšiu hospodársku časť.
ZA BOHATSTVOM V PODZEMÍ
Po waldbürgeroch prevzala rozhodujúcu úlohu v ťažbe kovov v okolí Banskej Bystrice Fuggerovsko-Thurzovská mediarska spoločnosť. Fuggerovci majú povesť prvých kapitalistov v Európe, rodina nahromadila majetok považovaný za najväčší v dejinách. Thurzovci zase patrili medzi najmocnejšie a najvplyvnejšie šľachtické rody. V rokoch 1496 až 1546 sa pod taktovkou Fuggerovcov a Thurzovcov vyťažilo v Španej Doline vyše 58-tisíc ton medi a zhruba 111 ton striebra. Neskôr pomohol udržať baníctvo v regióne energetický zdroj, vďaka ktorému mohli odčerpávať podzemnú vodu zaplavujúcu šachty. Bola ním povrchová voda.
V Banskej Štiavnici ju zbierali do tajchov, do Kremnice tunelom presmerovali pramene spoza hrebeňa a v Španej Doline vybudovali žľab, zachytávajúci vodu zo svahov Nízkych Tatier. V roku 1764 mal viac než 35 kilometrov a siahal až pod Prašivú (1652 m) neďaleko Donovalov.
LÁKADLO PRE CISÁROV
Z vodovodu sa zachovali už len fragmenty. Nahliadnuť však môžete do kilometer dlhej Cisárskej štôlne. Ústi v blízkosti Klopačky a dalo sa ňou prejsť na druhú stranu hrebeňa – do Starých hôr. Podzemnú výpravu absolvovali aj synovia Márie Terézie a neskorší cisári Jozef II. a Leopold II. Medzi neprehliadnuteľné dominanty Španej Doliny patrí impozantný kostol na opevnenom vŕšku aj halda Maximilián, tvorená zhruba 400-tisíc metrami kubickými hlušiny. Z oboch sa ponúkajú pekné výhľady na okolie. Zvláštnosťou kostola je schodisko vedúce k sakrálnej pamiatke. Je prikryté a čiastočne murované, takže chráni ľudí v nepriaznivom počasí. Podľa legendy dali schodisko postaviť katolíci, keď v obecnom hlasovaní prevýšili evanjelikov a svätostánok získali späť do svojich rúk.
ZAUJÍMAVOSTI
- 230 počet plaveckých bazénov, ktoré by naplnili haldy hlušiny z baní
- 162 počet schodov vedúcich ku kostolu
- 440 najhlbšia šachta, nazývaná Ludovika
- 1979 rok, v ktorom vyhlásili lokalitu za pamiatkovú rezerváciu