Skvosty secesnej architektúry na Slovensku
Historici umenia považujú secesiu za posledný univerzálny umelecký štýl, ktorý dosiahol svoj vrchol na konci 19. a začiatkom 20. storočia. Živé farby, geometrické tvary a kvetinové motívy secesných budov – ktoré sú medzi turistami mimoriadne obľúbené – vyžarujú takú radosť zo života, eleganciu a harmóniu, po ktorých každý človek túži.
Secesia (samotné slovo v latinčine znamená odštiepenie) sa objavila takmer v každej umeleckej oblasti od literatúry až po maliarstvo. Aj keď nutnosť odtrhnúť sa od akademického umenia bola charakteristickou črtou secesie vo všetkých krajinách, ale jej filozofia a svetonázor sa u jednotlivých národov líšil. Tento štýl je dobre prezentovaný aj jeho cudzojazyčnými názvami: l'art nouveau (nové umenie) vo Francúzsku, Jugendstil (mladý štýl) v Nemecku, stile floreale (kvetinový štýl) v Taliansku, Tiffany style (Tiffany štýl) v Amerike.
Hoci secesia bola dominantným trendom iba asi štvrťstoročia, napriek tomu v tomto krátkom období vzniklo v Rakúsko-Uhorskej Monarchii veľa vynikajúcich diel. Vďaka slávnym viedeňským a budapeštiankym školám a tvorcom sa zrodili nádherné majstrovské diela s úplne jedinečnou víziou najmä v architektúre.
Dokonalá secesia: Modrý kostolík
Jedným z najkrajších a najčistejších diel uhorskej secesnej architektúry je bratislavský kostol svätej Alžbety – ľudovo Modrý kostolík – ktorý bol odovzdaný k používaniu v roku 1913. Svetoznámy majster budapeštianskej školy secesnej architektúry Ödön Lechner považoval tento kostol za skvost svojho životného diela. Jeho jediným cieľom bolo vytvoriť niečo dokonalé – pričom sa nestaral ani o termíny, ani o peniaze.
Kostol s bielymi a azúrovými odtieňmi je zvonka zdobený ľudovými motívmi a orientálnymi mozaikami. Strešná konštrukcia je pokrytá dlaždicami s modrou glazúrou, ktoré boli vyrobené v porcelánovej manufaktúre Zsolnay v Pécsi. Na vycifrovanú, pôvabnú vežu bol umiestnený dvojkríž. V interiéri modrý strop je zdobený vzorom s ružami, a na tiež modrých radoch lavíc nájdeme štylizované motívy tulipánov a vtákov.
Budovu gymnázia vyzdobenú ornamentálnymi prvkami, na Grösslingovej ulici pri Modrom kostole tiež navrhol už spomínaný Ödön Lechner. Medzi pozoruhodné secesné pamätihodnosti Bratislavy patrí aj bývalé sídlo Uhorskej eskontnej a zmenárenskej banky na Hlavnom námestí.
Multifunkčný chrám
Neologická synagóga v Lučenci je zaujímavým príkladom secesnej cirkevnej architektúry. Budova so štvorcovým podlažím, ktorú navrhol Leopold Baumhorn, sa vyznačuje veľkolepými dekoráciami v orientálnom štýle. Synagógu otvorila židovská náboženská obec v roku 1925 – budova bola s kapacitou 1042 miest najväčšou židovskou svätyňou na Slovensku.
Dominantným prvkom synagógy je monumentálna kupola, ktorá sa stáva mystickou prenikajúcim svetlom cez vitráže (farebné sklenené okná). Zaujímavosťou synagógy v Lučenci je, že je jednou zo štyroch synagóg rovnakého vzhľadu na svete – ďalšie tri sa nachádzajú v Tel Avive, Amsterdame a Bruseli. Budova je v súčasnosti multifunkčným kultúrnym centrom s pravidelnými výstavami, koncertmi a spoločenskými podujatiami.