Skalica: mesto trdelníka a rubína
V najzápadnejšej časti Slovenska vyrástlo mesto, ktoré sa pýši vychýrenými špecialitami aj unikátnym historickým centrom.
Rotunda z čias kráľa Štefana
Anglicku vládli dánski panovníci a na uhorskom tróne sedel prvý kráľ — svätý Štefan, keď na okraji dnešnej Skalice začali budovať Rotundu sv. Juraja. Vyplýva to z výskumov odborníkov, ktorí odhadli počiatok výstavby na prvú tretinu 11. storočia. O niekoľko storočí neskôr — okolo roku 1435 — pristavali k rotunde druhé podlažie a o ďalších dvesto rokov pribudla dnešná kupola. Rotunda stojí na vŕšku, ktorý od ďalšej vyvýšeniny oddeľuje ulica Pod kalváriou. Ako už naznačuje jej názov, na vyvýšenine vyrástla kalvária, avšak až okolo roku 1825. Dnes ponúka výhľad na 15-tisícové mesto. Pri jeho zrode boli oba vŕšky súčasťou opevnenia, ktorého zvyšky nájdete aj v blízkosti rotundy. Vybudovali ich po vyhlásení Skalice za slobodné kráľovské mesto okolo roku 1370. V časoch, keď bolo osídlenie ešte bez hradieb, ho pustošili napríklad boje o trón po smrti kráľa Bela IV. v roku 1270.
Avšak ani opevnenie nebolo zárukou úplného bezpečia. V roku 1432 mesto dobyli husiti a opäť sa načas vyľudnilo. Katastrofou sa skončilo aj ťaženie Štefana Bočkaja, ktorý viedol prvé zo šiestich protihabsburských povstaní. V apríli 1605 vpustila Skalica v strachu z drancovania okolia Bočkajovo vojsko do mesta, a to následne začalo podnikať lúpežné výpravy na Moravu. Keď protihabsburská armáda odtiahla, oddiely Moravanov sa vyvŕšili na Skalici a vydrancovali všetko, na čo naďabili.
Chrám a dielo Jurkoviča
Foto: 123rf
O nešťastia však nebola v niekdajších mestách núdza ani bez cudzích armád. Keď ľudí netrápil mor – Skalica čelila epidémii v rokoch 1535, 1581 a aj na prelome rokov 1645 a 1646 – prichádzali o strechu nad hlavou a neraz aj o životy pri požiaroch.
Jeden z najhorších vypukol v meste v roku 1639 a zničil približne 300 domov – takmer celé vtedajšie osídlenie. Domáci sa vždy pustili do obnovy a v súčasnosti sa môže mesto na Záhorí pochváliť zachovaným historickým centrom. Rozprestiera sa okolo Námestia slobody, ku ktorému sa od Rotundy sv. Juraja dostanete približne po štvrťhodinovej prechádzke. Námestiu trojuholníkového tvaru dominuje Kostol sv. Michala Archanjela. Budovať ho začali okolo roku 1370 a postupne získal tri mohutné lode s nádhernou gotickou klenbou, pôsobivú barokovú výzdobu a vežu s krytou ochodzou, prístupnú turistom. Vedľa kostola sa v tieni stromov ukrýva Kaplnka sv. Anny, ktorá pôvodne bývala kostnicou.
Hneď oproti kaplnke stojí Spolkový dom z roku 1905, dnes známy ako kultúrny, s neprehliadnuteľným rukopisom jedného z našich najvýznamnejších architektov – Dušana Jurkoviča. Skalickému Námestiu slobody dodávajú výnimočný vzhľad aj historické budovy múzea, radnice či gymnázia sídliaceho v komplexe vybudovanom jezuitmi koncom 17. storočia.
Rubín od vodnej cesty
Foto: 123rf
Atraktívne je aj okolie Námestia slobody, kde sa zachovalo na slovenské pomery mimoriadne veľa prízemných či jednoposchodových meštianskych domov. Sú výbornou kulisou napríklad Trdlofestu, ktorý mesto zvyklo organizovať v máji na počesť domácej špeciality – trdelníka.
Koláče opekané na špeciálnom drevenom valci už síce ponúkajú aj na trhoch v Budapešti či v Prahe, no pod značkou chránenou Európskou úniou – Skalický trdelník – sa môžu ponúkať len koláče z tejto časti Záhoria. Chránené označenie získalo aj tamojšie červené víno Skalický rubín. Vyrábajú ho z odrôd hrozna Frankovka modrá, Modrý Portugal alebo Svätovavrinecké, dopestovaných napríklad v lokalite okolo vŕška Veterník (316 m) na juh od Skalice.
Baťov kanál
Na opačnej strane mesta nájdete pri hraniciach s Českom prístavisko Baťovho kanála. Vybudovali ho v rokoch 1934 až 1938 a na dĺžke zhruba 50 kilometrov prekonával vďaka systému plavebných komôr zhruba 18 výškových metrov. Od obce Ratíškovice, vzdialenej od Skalice necelých 15 kilometrov, tak mohli voziť vyťažené uhlie do Otrokovíc bez toho, aby sa lode museli plaviť proti prúdu Moravy, ktorá kanál napája. Kanál počas komunistického režimu chátral, ale po jeho páde ho nadšenci obnovili a stal sa vyhľadávanou turistickou atrakciou.
Zo Skalice je to len necelých desať kilometrov do jedenásťtisícového Holíča. V jeho centre v malom parčíku nájdete súbor mohutných skál, ktoré niektorí nadšenci označujú za megality z pradávnych čias, skeptici zase za kusy pieskovca ťaženého v niekdajšom kameňolome. Od údajných menhirov to je len na skok k mohutnému trojpodlažnému zámku. Vznikol prestavbou niekdajšieho vodného hradu, pričom sa zachovali vodné priekopy.