V tieni velikánov: Od rekordných sekvojí po lesnícke špeciality
Aj stromy dokážu byť cieľom výletu. Obzvlášť, ak sa vydáte za Generálom Shermanom, čo Hyperionom. Tieto sekvoje v Kalifornii dosahujú úctyhodné rozmery. No aj na Slovensku máme unikátne arboréta a botanické záhrady, ktoré sú zamerané na dreviny.
Sekvojovce - najmohutnejšie stromy planéty
V časoch švédskeho prírodovedca Carla Linného (1707 – 1778), ktorý sa do dejín zapísal vďaka systematickému roztriedeniu rastlín a živočíchov, založila v roku 1762 kráľovná Mária Terézia v Banskej Štiavnici Banskú akadémiu. O niečo neskôr sa stal jej súčasťou Lesnícky ústav. V čase, keď Ľudovít Štúr študoval v nemeckom Halle, zriadili v Štiavnici botanickú záhradu. Do roku 1844 v nej vysadili zhruba 500 sadeníc a v závere 19. storočia pribudli aj vzácne dreviny – sekvojovce mamutie a céder libanonský.
Práve vďaka cédrovému drevu sa v staroveku zrodila námorná veľmoc Feničanov s ich najslávnejšou kolóniou Kartágom. Sekvojovce sú zase najmohutnejšími stromami planéty. V ich domovine – Kalifornii – rastie osemdesiat metrov vysoký gigant nazývaný Generál Sherman. Vedci odhadli jeho drevnú hmotu na približne 1500 kubických metrov, pričom v našich končinách sa už stromy s objemom desať kubíkov považujú za mimoriadne veľké.
Keď je strom vyšší, než národná banka
O niečo štíhlejšia príbuzná sekvojovca – sekvoja vždyzelená – sa zas preslávila ako najvyšší strom planéty. Rekordér s menom Hyperion je vysoký takmer 116 metrov a je vyšší ako bratislavské sídlo Národnej banky Slovenska (112 m).
Najvyšší zo štiavnických sekvojovcov meria zhruba 30 metrov a s obvodom kmeňa presahujúcim päť metrov patrí medzi neprehliadnuteľné unikáty vychýreného banského mestečka. Botanickej záhrade v Banskej Štiavnici dodávajú atraktivitu aj impozantné historické budovy z konca 19. storočia, v ktorých sídlia stredné školy – lesnícka a priemyselná.
Lesnícke špeciality
Rastliny, ktoré na Zemi ako prvé dosiahli stromovitý vzhľad, boli pred približne 400 miliónmi rokov vzdialenými predkami dnešných prasličiek. Práve z ich kmeňov sa v podzemí vytvorili vrstvy čierneho uhlia. Pred približne 300 miliónmi rokov sa objavili borovicorasty, z ktorých sa vyvinuli ihličnaté stromy – od borovíc cez jedle či smreky až po tisy a sekvoje. Stromy a byliny sa na Zemi udržali aj po rozpade superkontinentov Pangea a Gondwana či po páde meteoru, ktorý pred zhruba 65 miliónmi rokov vyhubil dinosaury. Pretrvali aj vďaka svojej rozmanitosti a druhovej pestrosti, ktorú však dramaticky ohrozujú intenzívne poľnohospodárstvo a priemysel. Úlohou arborét je preto aj udržiavanie semien a rastlinných častí ohrozených drevín.
Necelých päť kilometrov od centra Banskej Štiavnice, v osade Kysihýbel založili štiavnickí lesnícki experti v roku 1900 arborétum. Ide o špecializovanú botanickú záhradu zameranú na dreviny. V Kysihýbli sa sústredili na rýchlorastúce cudzokrajné stromy, najmä zo Severnej Ameriky. Územie rozdelili na štvorce s rozlohou 15 x 15 metrov a vysadili takmer 300 druhov rastlín. Odborníci sa venujú aj aklimatizácii drevín, ako je korkovník amurský, breza papierovitá či spomínaný sekvojovec.
Okrem Kysihýbla môžete podobný areál navštíviť v lokalite Borová hora pri Zvolene, kde sa zameriavajú na domáce dreviny, ruže či kaktusy. Arborétum zriadili taktiež v Liptovskom Hrádku a pri osade Ortáše, vzdialenej približne 20 kilometrov od Košíc.
REKORDÉRI RASTLINNEJ RÍŠE
- Najdlhšie ihlice mávajú borovice – môžu mať aj 15 centimetrov.
- Najväčšie listy má palma rafia – dosahujú dĺžku 20 metrov.
- Vodná rastlina s najväčšou plochou listov je viktória amazonská – môžu dorásť do dvoch metrov a uniesli by malé dieťa.
- Za najstarší rastúci strom sa považovala borovica zo Severnej Ameriky – jej vek odhadli na približne 5000 rokov.
- Vo Švédsku vraj našli ešte starší smrek – podľa meraní má približne 10 000 rokov.
- Najdlhšími koreňmi sa môžu pochváliť figovníky z južnej Afriky – siahajú do hĺbky 120 metrov.