Pieniny – prvý medzinárodný park v Európe
Pieninský národný park (PIENAP), nachádzajúci sa na slovensko-poľskom pohraničí, je jedným z 23 chránených území na Slovensku. Je pomenovaný podľa malebného pohoria Pieniny vyžarujúceho pokoj, ktoré prechádza spišským regiónom nazývaným Zamagurie.
PIENAP je druhým najstarším národným parkom na Slovensku, ktorý už v roku 1967 dostal toto zaradenie. Rozprestiera sa na ploche iba 3750 hektárov, čím je naším najmenším národným parkom. Vďaka svojej geografickej polohe však získal prvenstvo: Pieniński Park Narodowy v Poľsku, ktorý nesie rovnaký názov a PIENAP tvoria spolu prvý medzinárodný park v Európe od roku 1932.
Jeho fauna je úžasne rozmanitá: vyskytuje sa tu 766 druhov motýľov, 99 druhov mäkkýšov a viac ako 200 druhov stavovcov. Na bralách a v lesoch žijú rysy, vo vodách Dunajca vydry, ale môžeme tu vidieť aj diviaky, jelene a dokonca aj bociany čierne. Flóru Pienin skúmajú botanici nepretržite už viac ako 200 rokov. Mnoho vzácnych druhov rastlín v národnom parku je endemických, to znamená, že žijú výlučne tu, ako napríklad králik Zawadského, púpava pieninská, arábka chochlíkatá a rebrica horská.
V poľskej časti parku leží najvyšší vrchol Tri Koruny (Trzy Korony - 982 m), ktorý sa rozhodne oplatí navštíviť. Krásu troch ostrých skál môžete obdivovať aj splavom na Dunajci. K Haligovským skalám sa najľahšie dostanete z Červeného kláštora, Spišskej Starej Vsi alebo Starej Ľubovne. Vápencová hora ukrýva niekoľko jaskýň a na jej južných a juhovýchodných svahoch môžete vidieť podivné skalné veže.
Červený kláštor
Neprehliadnuteľnou atrakciou pri návšteve Pienin je Červený kláštor, postavený v 14. storočí kartuziánskym rádom, ktorý dostal názov podľa červených škridiel na streche a rovnomenná osada podľa kláštora. Toto architektonické majstrovské dielo je dnes národnou kultúrnou pamiatkou, kde môžete vidieť historické, etnografické a farmaceutické výstavy, ako aj špeciálny herbár „lietajúceho mnícha" Cypriána z roku 1766.
Splav Dunajca na pltiach
Jednou z najväčších atrakcií pieninského turizmu je plavba po tradičných goralských pltiach. Podľa historických prameňov už v 13. storočí plávali plte z dutého dreva po Dunajci slúžiace na prepravu osôb, tovaru a rybolov. Pltníci sú zahraničnými turistami niekedy nazývaní slovenskými gondoliermi. Na slovenskej strane je niekoľko nástupných miest a každá trasa bez ohľadu na svoju dĺžku prechádza tiesňavou Dunajca.
Náučný chodník a cyklochodník k prielomu Dunajca
Ak by ste sa z nejakého dôvodu nechceli plaviť na plti, môžete sa prejsť popri brehu Dunajca až do Lesnice. Na 7,3 kilometra dlhom náučnom chodníku označenom červenou farbou prakticky kopírujete trasu pltí, pričom na desiatich zastávkach sa môžete zoznámiť s vedeckými a historickými kuriozitami. Náučný chodník je zároveň aj cyklotrasou.
Kúpanie v kráterovom jazierku vo Vyšných Ružbachoch
Obec Vyšné Ružbachy nachádzajúca sa v prekrásnom prírodnom prostredí nadobudla svoju povesť vďaka svojim špeciálnym liečivým kúpeľom. Každý rok ich navštívia tisíce turistov, aby si užili blahodarné účinky miestnych minerálnych prameňov a relax v pokojnej dedinke. Prirodzený travertínový kráter, naplnený vlažnou, silne mineralizovanou liečivou vodou, má priemer 20 metrov a je unikátny v Európe svojou veľkosťou – rovnako ako aj samotné plávanie v ňom.