Spoznajte najstrašidelnejšie miesta vo svete
Asi každý z nás sa niečoho v živote bojí. Pre niekoho sú to pavúky, pre iného výškové budovy. Na svete existuje mnoho miest, kde by sa asi nikto z nás nechcel ocitnúť sám. Predstavujeme vám miesta, kde všetky príbehy medzi nebom a zemou ožívajú.
Halloween je pôvodne keltský pohanský sviatok – oslava konca leta Samhain. Kelti verili, že vtedy sa duše zosnulých vracajú na zem a snažia sa ovládnuť všetko živé. Proti týmto duchom ich malo ochrániť svetlo. Dnes sa tento sviatok oslavuje najmä v anglicky hovoriacich krajinách z 31. októbra na 1. novembra. Kelti verili, že v čase, ktorý my slávime ako Sviatok všetkých svätých, sa hranica medzi svetom mŕtvych a živých zužuje. Preto sa snažili nerozhnevať si svojich predkov a prichádzali s obetami či inými darmi a deti chodievali spievať obradné piesne k susedom. Pečivo sa považovalo za symbol duše. Deti si mysleli, že čím viac koláčikov zjedia, tým viac im bude priazeň mŕtvych naklonená.
Dvere do pekla, Turkménsko
Dvere do pekla – kráter s rozlohou 5 350 metrov štvorcových v Turkménsku.
Foto: 123rf
„Dvere do pekla" je kráter s rozlohou 5 350 metrov štvorcových, čo predstavuje veľkosť amerického futbalového ihriska. V roku 1971 sa v Derweze, v turkménskej provincii Ahal, zrútilo nálezisko zemného plynu do podzemnej jaskyne. Stalo sa tak prírodným plynovým kráterom. Geológovia sa ho rozhodli zapáliť, aby zabránili šíreniu metánu, a odvtedy miesto neprestalo plápolať. Priemer krátera je 69 metrov a jeho hĺbka dosahuje 30 metrov. V noci má toto miesto úžasnú atmosféru.
Vrch krížov, Litva
Viac než 100 000 krížov na jedinom mieste – to nájdete len v Litve.
Foto: Getty Images Hungary
Drevené, kovové i plastové, vytesané z kameňa a jantáru. Kríže v Litve nie sú len symbolom náboženstva či národnej identity, ale sú tiež symbolom odporu Litovčanov voči akejkoľvek forme nadvlády. O Litve domáci radi rozprávajú ako o krajine škriatkov a bosoriek. Preto je aj história Krížového vrchu opradená legendami. Prvé kríže sa začali objavovať v 19. storočí a pozostalí si nimi uctili obete protiruských povstaní. Iný príbeh hovorí, že prvým postaveným krížom sa snažil zúfalý otec vrátiť zdravie svojej ťažko chorej dcére. Dnes tam nájdete viac ako 100 000 krížov, ktoré sa o seba opierajú a vo vetre vydávajú zvuk desivej drevenej zvonkohry.
Visiace rakvy v Sagade, Filipíny
Na Filipínach si ľudia vlastnú rakvu vytesajú za života.
Foto: Getty Images Hungary
Ak chcete v Sagade navštíviť miesto posledného odpočinku zosnulých, musíte svoju hlavu zdvihnúť k nebu. V tomto prípadne to nie je žiadna symbolika. Ľudia v tomto regióne pochovávajú svojich blízkych do rakiev visiacich na útesoch. Táto tradícia je stará tisíce rokov. Ľudia si vlastnú rakvu za života vytesajú a keď umrú, ich telo pochovajú, resp. povesia vedľa ostatných predkov. Niektoré z takto visiacich rakiev sú staré stovky rokov a veľmi sa od seba líšia, pretože každá z nich bola vyrobená osobou, ktorá v nej leží.
Ostrov bábik, Mexiko
Viete si predstaviť, že sa plavíte v malej loďke, vychutnávate si čaro okolitej prírody a zrazu si všimnete všade naokolo povešané bábiky? Po chvíli pozorovania nadobudnete nepríjemný pocit, ako by si medzi sebou začali šepkať a žmurkať na seba. Za vznikom názvu tohto ostrova sa spája smutný príbeh. Farmár Don Julian Santana Barrera, ktorý na ostrov prišiel pestovať plodiny, jedného dňa objavil na brehu jazera telo mŕtveho dievčatka. S dievčatkom priplávala na breh aj malá bábika. Časom sa takýchto bábik objavilo v kanáli viac. Farmár to považoval za znamenie. Bol presvedčený, že duše mŕtvych dievčatiek sa prevtelujú do bábik, a tak ich začal vešať na stromy, aby duše našli pokoj. Po päťdesiatich rokoch zbierania bábik našli farmára mŕtveho na rovnakom mieste ako dievčatko. Isla de las Munecas alebo ostrov bábik si pred spaním nebudete chcieť predstavovať.
Sedlecká kostnica, Česká republika
Výzdoba Sedleckej kostnice pri Kutnej Hore je skutočne morbídna.
Foto: 123rf
Kus hororovej atmosféry nájdete aj neďaleko Slovenska, u našich českých susedov. Sedlecká kostnica je známa ako kostol kostí, pôvodne tu bol cintorínsky kostol, teraz je to vlastne kaplnka Kostola všetkých svätých. Podľa povesti tunajší opát Heidenreich priniesol hrudu zeme z Božieho hrobu z Jeruzalema a tú rozosial po cintoríne. Tým sa zem stala súčasťou Svätej zeme, a tak sa tu chcelo nechať pochovať mnoho ľudí nielen z Česka, ale aj zahraničia. Počas rokov, najmä počas morových epidémií a vojen, sa kosti hromadili a bolo ich už priveľa. Z najstarších pozostatkov viac než 40 000 kostier je dnes bizardná výzdoba kostnice pod kostolom, ktorá ročne priláka takmer pol milióna ľudí. Ak chcete vidieť luster zložený zo všetkých veľkých kostí tela, dekorácie z ľudských lopatiek, svietniky, nábytok, hodiny... to všetko z ľudských kostí, toto je to pravé morbídne miesto na návštevu.