V priesečníku kultúr: Prešov
Prešov, ležiaci pri rieke Torysa, je vzrušujúce veľkomesto s bohatou minulosťou a rozmanitou kultúrou. Je miestom stretnutia východného a západného kresťanstva, slovanských, ugrofínskych a germánskych jazykov, považujeme ho za taviaci kotol kultúr šiestich národov: slovenského, poľského, maďarského, ukrajinského, rusínskeho a nemeckého.
Slovanské osídlenie existovalo na mieste mesta už v 8. storočí, ale podľa povesti mesto založil v roku 1132 uhorský kráľ Belo II., ktorý ho pomenoval po jahodách, ktoré rástli vo veľkom množstve v tejto oblasti. Po tatárskej invázii v rokoch 1241 – 1242 prišli do mesta nemeckí osadníci, čo urýchlilo urbanizáciu Prešova. V 14. – 15. storočí mesto zaznamenalo hospodársky rozkvet a v roku 1514 dostalo od kráľa Vladislava II. hodnosť slobodného kráľovského mesta. Z kultúrneho hľadiska mesto zažilo svoju zlatú éru v 16. storočí, keď sa stalo centrom reformácie na území Uhorska. Prešov je dnes tretím najľudnatejším mestom na Slovensku a tiež sídlom východného biskupstva slovenskej evanjelickej cirkvi a gréckokatolíckej prešovskej arcidiecézy.
Architektonické dedičstvo
Historické centrum mesta ponúka množstvo atrakcií pre fanúšikov budovaného dedičstva. Dominantnou budovou v centre mesta je Rímskokatolícky kostol svätého Mikuláša, ale oplatí sa prezrieť si aj impozantné meštianske domy na Hlavnom námestí. Nájdete tu radnicu, Klobušického palác, Neptúnovu fontánu a slávny Rákócziho dom, ktorý dnes funguje ako múzeum. V južnej časti námestia sa týči gréckokatolícka biskupská katedrála svätého Jána Krstiteľa, ktorá bola postavená v 18. storočí.
Najkrajší sieňový kostol
Významnou pamätihodnosťou Prešova je gotický kostol svätého Mikuláša, postavený v 14. storočí, je vzorovým príkladom sieňových kostolov s klenutým oblúkom. Postavili ho flámski osadníci a pomenovali ho po patrónovi svojej vlasti svätom Mikulášovi. Sasi, ktorí sa tu neskôr usadili, ho rozširovali podľa vzoru nemeckých gotických sieňových kostolov. Chrám prešiel veľkolepým rozšírením v roku 1391, zväčšila sa jeho podlahová plocha a pristavali k nemu presbytérium. Múry lodí boli zvýšené začiatkom 16. storočia a svoj barokový charakter nadobudli po prestavbe v roku 1696. Strop kostola je pokrytý rebrovanou sieťovou klenbou. Tu umiestnené obrázky a sochy sú dielami prešovských majstrov. Barokový hlavný oltár pochádza z roku 1696, do ktorého harmonicky zapadajú gotické sochy zobrazujúce Pannu Máriu, svätého Mikuláša a svätého Adalberta. Západná veža katedrály so zdobeným kruhovým balkónom bola postavená okolo roku 1750.
Väznica Caraffa
Foto: severovychod.sk
Budova postavená v 15. – 16. storočí v gotickom štýle je jednou z najstarších domov v meste. Postupom času mala mnoho funkcií: používala sa napríklad ako sklad, zbrojnica, archív, ale fungovala aj ako väznica. Miestna tradícia spája budovu s „prešovským katom", rakúskym generálom Antoniom Caraffom, ktorý v roku 1687 zriadil pohotovostný súd a nechal mučiť asi 300 luteránskych občanov, 24 nechal aj popraviť. Boli obvinení z podieľaní sa na Thökölyho proticisárskej konšpirácii, ale v skutočnosti bolo cieľom zastrašiť protestantov a samozrejme skonfiškovať majetok bohatých mešťanov. Historici však tvrdia, že budova mala pravdepodobne málo spoločného s Caraffom, pretože na konci 17. storočia v nej fungovala mestská vináreň. Pomenovanie „Caraffova väznica" dostala v 19. storočí.
Foto: 123rf