Magická polárna žiara
Po tom, čo vianočný ošiaľ okolo Santovej dedinky utíchne, preberá hlavnú úlohu pozornosti cestovateľov na severnej pologuli Aurora Borealis. Také je pomenovanie prírodného javu, známejšieho ako polárna žiara, ktorý ročne priláka za polárny kruh tisícky ľudí.
Slnko do vesmíru neustále vysiela elektromagnetické častice, ktorým sa tiež hovorí solárny vietor. V priemere putujú rýchlosťou 400 km za sekundu, ale môžu dosiahnuť aj šesťnásobne vyššiu rýchlosť. Po ceste dlhej 150 miliónov kilometrov (čiže 2-4 dní), niektoré z týchto častíc doputujú až k Zemi. Keď v atmosfére narazia na molekuly kyslíka a dusíka, vznikajú častice svetla, ktorá sa na oblohe zjavia ako polárna žiara.
Prečo mení farbu
Foto:Unsplash
Keď elektróny, protóny ale najmä ióny dopadnú do atmosféry deje sa to v oblasti zemských pólov, kde je magnetické pole kolmo k povrchu Zeme. Na nočnej oblohe sa zjavujú rôzne farby spektra. Červenú spôsobuje stret elektrónov s protónmi dusíka v nižšej atmosfére, stále však minimálne vo výške 60 km. Keď molekuly kyslíka kolidujú s iónmi vo výške asi 95 kilometrov, vznikne zas typická zelená farba. Tento jav však nie je medzi planétami slnečnej sústavy jedinečný a polárna žiara sa vyskytuje aj na Marse, Jupiteri, Saturne a Neptúne.
Jedenásťročný cyklus
O tom, aká je polárna žiara silná, rozhoduje intenzita aktivity Slnka. Táto hviezda má jedenásťročný cyklus. V rokoch jeho najsilnejšej aktivity môžeme zachytiť náznaky tohto prírodného úkazu aj u nás, na Slovensku. No polárna žiara neexistuje len na severnom póle. Aurora Australis je menej známa sestra Aurory Borealis a vyskytuje sa okolo južného pólu. Vzhľadom k tomu, že sa k južnému pólu v Antarktíde dostaneme omnoho ťažšie než do Švédska, Fínska, či Kanady, zostáva v tieni polárnej žiary severnej pologule.
Čo je dobré vedieť o sledovaní polárnej žiary
Foto: Pexels
Polárnu žiaru uvidíte len vtedy, pokiaľ nie ste obklopení svetlom z civilizácie – bez takzvaného svetelného znečistenia. Preto sa k jej sledovaniu cestuje do odľahlých severských regiónov. Zima je najčastejším obdobím sledovania. Nie tak pre vyšší výskyt, ako pre skoršie stmievanie a dlhé noci, kedy je väčšia šanca Auroru Borealis zachytiť. K jej sledovaniu je vhodné sledovať na to určené internetové stránky v regiónoch, alebo profily na sociálnych sieťach – ako napríklad Aurora Notify s profilmi na Facebooku, či Twitteri.
Kde sledovať polárnu žiaru
V Severnej Amerike je vhodným miestom napríklad Fairbanks na Aljaške, či územia Severozápadných teritórií v Kanade, najmä v okolí Veľkého jazera otrokov. Grónsko aj Island svojou polohou a odľahlosťou od civilizácie tiež poskytujú skvelé možnosti. V Grónsku napríklad žiaru zachytíte aj v spoločnosti plávajúcich kusov ľadovcov. K Slovensku sú však na polárnu žiaru najbližšie škandinávske krajiny. Vydať sa môžete do nórskeho Trømso, švédskeho Národného parku Abisko, alebo fínskeho Laponska. A ak vás predsa láka exotickejšia Aurora Australis, šance sú menšie, no nie stratené. Najmä ak sa vydáte na najjužnejšie cípy austrálskej Tasmánie, alebo na juh Nového Zélandu.