Fašiangy – čas na zábavu
U nás na Slovensku sú fašiangy, v Česku je masopust a vo viacerých krajinách Európy je to karneval. Fašiangové či karnevalové obdobie sa považuje za prechod medzi zimou a jarou – je to čas svadieb, zabíjačiek, maškarných zábav a plesov.
Posledný štvrtok pred koncom fašiangov bol „tučný štvrtok". Nasledujúce tri dni ubehli v znamení rituálov, tradícií, sprievodom masiek a končili sa tanečnou zábavou. Toto obdobie nasledoval 40-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto dôvodu sa fašiangy považovali za sviatok jedla.
Benátky – Najslávnejší karneval
Taliansko je rodiskom európskych fašiangových veselíc, aj slovo karneval pochádza zo stredovekého latinského výrazu „carne vale" – zanechať alebo odoprieť si mäso. Prvý benátsky karneval sa konal v 11. storočí a veľmi rýchlo sa stal symbolom mesta. Návštevníkovi na tomto karnevale rozhodne nesmie chýbať z ošatenia kostým a maska. Začiatok a koniec karnevalu je v každom roku odlišný, koná sa medzi koncom januára a začiatkom marca na Námestí svätého Marka, ale oplatí sa prejsť všetky ulice Benátok a spoznať neobyčajnú atmosféru tohto unikátneho mesta.
Celá oslava sa začínala rituálom Let anjela, kde sa vybraný akrobat vznášal na oceľových lanách nad Námestím svätého Marka. Na konci karnevalu je vždy vybraná najkrajšia maska, koná sa veľkolepý ples a úplne na konci je ohňostroj. Benátsky karneval má každý rok inú tému.
Česko – Tradičné veselice
Ak si chceme užiť veľkolepé fašiangy, stačí zavítať k našim západným susedom. Vo viacerých mestách alebo na dedinách sa oslavuje masopust či fašank – ako sa u nich nazývajú fašiangy. Súčasťou týchto osláv je aj obradný sprievod masiek so živou hudbou. Sprievod obchádza celú dedinu, do košíka sa zbierajú vajíčka, slaninka či sviatočný dezert – šišky. Takto nazbierané maškrty sa spoločne konzumujú v krčme počas večernej zábavy.
V Českom Krumlove, ktorý je aj na Zozname svetového dedičstva UNESCO, sa karneval začína fašiangovou veselicou a uskutoční sa v sprievode pouličných divadelníkov, muzikantov. Vo veľkých mestách, ako sú Brno či Praha, sa konajú sprievody s ochutnávkou tradičných pochúťok a špecialít. Okrem toho každoročne sa usporadúva ples v Štátnej opere, kde sa prísne dodržiava tzv. „dress code", a každý rok má inú tému.
Slovensko – Symbolické pochovanie
Na Slovensku fašiangy trvajú od Troch kráľov do Popolcovej stredy. V minulosti sa konali spoločné zabíjačky, ale aj svadby, po dedine boli obchádzky masiek a muzikantov. Počas fašiangových návštev susedov a priateľov sa robili pampúchy, šišky, fánky, kreple, grapne.
Na Liptove sa robila praženica, ktorou bola pohostená celá dedina a ktorú pripravila richtárka. Po hostine sa začínala zábava, na ktorej nechýbali šišky, karamel, huspenina, rôzne záviny a iné špeciality.
Vyvrcholením fašiangových sviatkov bola posledná muzika spojená s pochovaním basy. Na tomto symbolickom pohrebe sa zúčastnili všetci dedinčania, ktorí sprevádzali prestrojeného farára, kostolníka a organistu. Pri obrade bolo veľa plaču, ale aj smiechu. Pochovanie basy symbolizovalo, že nastane obdobie pôstu, keď sa mali konzumovať iba bezmäsité jedlá a namiesto alkoholických nápojov piť bylinkové čaje.